Fakty o utečencoch vidíme rôznou optikou

Autor: Iris Kopcsayová | 13.10.2015 o 10:59 | Karma článku: 4,81 | Prečítané:  1628x

Jedni na sociálnych sieťach zdieľajú jednoznačné argumenty proti utečencom, ďalší rovnako intenzívne argumentujú, prečo im treba pomôcť. Jedni aj druhí ponúkajú vlastné skúsenosti. 

V novinách vidíme obrázky prisťahovalcov ďakujúcich za pomoc Rakúšanom a na Facebooku sa možno dočítať, ako istej priateľke ukázal utečenec vztýčený prostredník. „Vďačnosť nečakaj. Akurát zdvihnutý prostredník chlapca z radu kráčajúceho v ich dave, tak ako mne.“ Treba podotknúť, že hoci je táto facebooková priateľka dobre situovaná, nešla utečencom do Maďarska pomáhať a články, ktoré na túto tému zdieľa, sú zamerané jasne proti migrantom. Iná priateľka ju varuje: „Len im, preboha, nepeč koláče!“ Priateľka reaguje: „Neboj sa, koláče nepečiem. Strašné. Neverím, že to nie je riadená akcia. Je to valiaca sa ľudská vlna iného vierovyznania, kultúry, sociálnych a hygienických návykov. Je to len začiatok, a už teraz devastujú a obmedzujú ľudí krajiny, do ktorej nelegálne vstúpili.“ Ťažko pochopiť, za čo čakala vďačnosť, keď ľudí z inej krajiny a kultúry tak úprimne nenávidí.

Prečo také rozporuplné hodnotenia a rozdielne skúsenosti? A prečo istý typ ľudí referuje vždy o rovnakom type skúseností? Nejde o to, že realita nie je čiernobiela, ani o to, že každý môže mať inú skúsenosť. Ide o to, že rovnakú realitu a rovnaké zážitky vidí každý inou optikou, inak vyhodnocuje tú istú skutočnosť. Optika je vopred daná. Rozhoduje o nej naša výchova, naše vzdelanie, celý hodnotový systém, ktorý sme si osvojili, celý náš doterajší život. Často aj náš vlastný tieň, o ktorom písal Carl Gustav Jung. Tieň je podľa Junga temná stránka osobnosti. Je asociálny a sústreďuje v sebe psychické prvky nezlučiteľné so životom. Keď sa tieň, archetyp zla v nás, stane neznesiteľným, premietneme ho do druhých, ktorí sa stanú našimi obetnými baránkami. Archetyp tieňa je nepriateľ, zradca, uchvatiteľ, konkurent a všetko, čo je cudzie, odlišné, je potenciálne nebezpečné. Tieň je kľúčom k rasizmu všetkého druhu, môže spôsobiť kriminálne správanie.

Známy, ktorý nemá zamestnanie a je odkázaný na mizerný dôchodok, sa odrazu obáva, že práve migranti ho oberú o prácu a o sociálne istoty. Posiela mi fotky lodí plných mužov tmavej pleti. Je z nich frustrovaný. Iný známy, ktorého práve opustila žena a prišiel o všetko, na čo sa v živote spoliehal, prenáša svoju zlosť tiež na utečencov, je to podľa neho háveď, s ktorou by zatočil.

Vôbec nejde o to, aký zážitok má kto s ľuďmi inej farby pleti, ale ako si kto ten zážitok dešifruje, ako ho vyhodnotí. Ide o to, ako chce veci vidieť, pretože v skutočnosti má už svoj názor dopredu sformovaný.

Rovnako je to so zdieľaním príspevkov z internetových médií. Každý vyhľadáva a zdieľa príspevky rovnakého druhu, tie, ktoré zodpovedajú jeho optike. Je mu jedno, z akého zdroja pochádzajú, nepátra po tom, či ide o štandardné médiá, kedy a na aký účel vznikli, kto stojí v ich pozadí, tak ako mnohí dodnes nerozoznávajú značkové tričká od tričiek z Miletičky. K takejto čitateľskej kultúre sme ešte nedospeli. Počet príspevkov istého druhu na niekoho profile teda nie je pre vytvorenie objektívneho pohľadu rozhodujúci, vypovedá len o pocite zdieľajúceho. Ak si však nezvolíme správnu optiku, môže v nás vyvolať pocit ohrozenia.

Kamarátka z gymnaziálnych čias sa pred časom mailom pochválila svojím mladým krásnym manželom z arabskej krajiny. Podľa obrázku to bol priam model. Ona je žena s dobrým spoločenským postavením. Bolo však ťažké uveriť, že práve s týmto mužom tvoria pár. Odhliadnuc od všetkých stereotypov, zdalo sa predsa len málo pravdepodobné, že vyšportovaný svalovec si zobral ženu dvakrát rozvedenú, s tromi deťmi, o mnoho rokov staršiu, navyše so značnou nadváhou, hoci ideál krásy môže byť v každej kultúre iný. Bola šťastná. Manžel je vraj veľmi skromný a pozorný, vysokoškolsky vzdelaný, len je tu jazyková bariéra, preto si ťažko hľadá adekvátne uplatnenie. Musí sa živiť ako šofér a často je na cestách.

S bývalým spolužiakom sme tento jav komentovali. Spolužiak pôsobí už niekoľko rokov v cudzine, v balkánskej krajine, a ukázalo sa, že na mužov tmavšej pleti a moslimského vierovyznania má veľmi kritický názor. „Máš chuť na čokoládového fešáka?“ komentoval. To určite nie, reagovala som, no predsa len mi bizarný zväzok našej kamarátky nešiel do hlavy. Spolužiakovi to bolo jasné: Arab si ju zobral len preto, aby sa dostal do Európy.

Žiaľ, o niekoľko mesiacov už kamarátka písala uslzené maily, že sa jej opäť raz život zrútil, lebo manžel ju opustil, vraj si ju vzal len z vypočítavosti a začal sa správať dominantne, „ako typický Arab“. Spolužiak bol ihneď na koni – on to predsa vravel! Manželstvo Slovenky s Arabom ani nemohlo inak dopadnúť!

Keď sa však na príbeh pozrieme v súvislostiach, pochopíme, že túto Slovenku by ľahko využil hociktorý muž, akejkoľvek národnosti. Od trinástich rokov ju pohlavne zneužíval jej nevlastný otec. Matka, bigotná katolíčka, sa tvárila, že nič nevidí. Nevlastný otec bol zas takzvaný vzorný komunista. Boli to ľudia z našej, európskej kultúry, na ktorú sme takí hrdí. Čo vštepili svojej dcére, ktorá žila už v treťom nevydarenom manželstve? Pre mužov sa stala ľahkou korisťou. Napokon, manželstvá sa rozpadajú, nemusí byť príčinou skutočnosť, že manžel pochádza z iného kontinentu. Pri istej optike je to príbeh z radu tých, keď úbohá Slovenka naletela vypočítavému Arabovi, ktorý si neváži ženy. No ak by vďaka rodičom získala schopnosť reálne vidieť samú seba a správne vyhodnocovať fakty, sotva by vstúpila do zväzku, ktorý bol od začiatku odsúdený na zánik.

Pod naše názory na utečencov sa nepodpisujú fakty. Fakty môžeme vyhodnotiť rôzne, selektujeme tie, ktoré sa nám páčia – tie, ktoré sa nám nepáčia, ignorujeme. Záleží len na našej optike. Buď sme schopní vidieť veci v súvislostiach alebo nie. Ak nie, k slovu sa dostáva náš tieň. Určite, prílev utečencov môže byť pre Európu ekonomickým problémom a bolo by nerozumné ho zľahčovať. Ale to nie je dôvod na šírenie paranoje a rasovej nenávisti. PROTIutečenecká propaganda je nebezpečná a provokuje a produkuje zas PROutečeneckú propagandu, ktorá je pre zmenu kontraproduktívna. Plodí ešte väčší radikalizmus a vzniká začarovaný kruh, v ktorom zaniká triezva kritická diskusia, ako sa to zdá českej spisovateľke Petre Hůlovej. Nemyslí si, že každý, kto vyslovuje strach z utečencov, je xenofób. Nemusí to tak byť, aj keď pravda je, že rétorika tohto tábora tomu často nenasvedčuje, hoci diskusie na sociálnych sieťach nemožno porovnávať s intelektuálnymi salónnymi debatami, ktoré sú plné názorových nuansov a pripúšťajú aj názorové extrémy. A rovnako zjednodušené, ako sú verejné ľudové diskusie, musia byť aj politické postoje – preto má možno intelektuál pocit, že sa nechce včleniť do žiadneho tábora. Názor intelektuála má príliš mnoho odtieňov na to, aby mohol povedať iba „áno“ alebo „nie“.

Platí však, že xenofóbiu a nenávisť nemožno akceptovať ako životný program. A strašiť islamizáciou v kultúre, kde tutlať škandály pedofilných kňazov už bolo také neúnosné, že ich verejne priznali aj najvyššie cirkevné autority, je smiešne.

Mladí ľudia u nás (a nielen u nás) čoraz viac inklinujú k ateizmu. Islamizovať aj katolizovať možno iba toho, kto sa dá. Ani evanjelickí a katolícki misionári v brazílskych pralesoch v šesťdesiatych rokoch, ktorí obracali Indiánov na svoju vieru, neboli úspešní. Evanjelici a katolíci sa preťahovali o svoje duše, primitívne súperili, kto naočkuje divochom vieru v jedného Boha. Obyvatelia pralesov, ktorí sa tvárili, že uverili v Krista, tak urobili často z pragmatizmu, nechali sa podplatiť sekerami a nožmi. Alebo sa stali kresťanmi zo strachu a zapreli svojich bohov. A čo ak aj takíto sú kresťania, o ktorých má Slovensko záujem? Nikto sa nestane katolíkom tým, že začne namiesto do mešity chodiť do katolíckeho kostola a nikde nie je napísané, že kresťan je lepší od moslima. Vyhlasovať teda, že na Slovensku akceptujeme iba kresťanov, je pokrytecké a scestné. Je to aj veľmi nekresťanské. Alebo naopak: Je to až veľmi kresťanské?

Iris Kopcsayová

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?