Most alebo Sieť? Bude lídrom pravice maďarský alebo slovenský kresťan?

Autor: Iris Kopcsayová | 7.12.2015 o 1:04 | Karma článku: 4,58 | Prečítané:  982x

Stredopraví voliči sa v nasledujúcich voľbách budú zrejme najčastejšie rozhodovať medzi Mostom-Híd a Sieťou. Z prieskumov sa totiž zatiaľ črtajú ako najsilnejší súperi Smeru Roberta Fica napravo od stredu. 

Obe strany majú kresťanské korene, ale s najväčšou pravdepodobnosťou spomedzi existujúcich strán najviac oslovia bývalých voličov skrachovanej SDKÚ. Napokon, aj tá mala v názve slovo „kresťanská“. Je už tradíciou, že na Slovensku pôvodne kresťanské strany oslovujú aj „nekresťanských“ voličov, teda voličov z radov neveriacich. Zjednodušene povedané, sú to tí, ktorým sú blízke hodnoty ako sloboda podnikania, voľný trh, princípy občianskej spoločnosti a odkaz Novembra 89, ale sú im cudzie sympatie k ľudáckej minulosti, zákaz registrovaných partnerstiev či zákaz interrupcií, teda agenda KDH. O tom, že ani voliči pravice nie sú hodnotovo jednotní, nás vo vyhrotenej podobe tento rok presvedčili najmä dve situácie: referendum o rodine a utečenecká kríza.

Prečo nie liberáli

Hoci sa štiepením jednej liberálnej strany s kedysi úspešným štartom vyrojilo viacero liberálnych politických minisubjektov a platforiem (situácia na tomto poli je chvíľami značne neprehľadná), ten, komu zjednodušene hovoríme „pravicový volič“, sa vo voľbách prikloní skôr k politickým subjektom, ktorých lídri vyšli z konzervatívnych kresťanských strán.

Hodnotovo a postojmi sú mu totiž často bližšie, ako k modernému populizmu inklinujúce strany technokratických liberálov a manažérov s bielymi goliermi. Tie síce vedia zabodovať v momentoch, ako je rozdelenie spoločnosti referendom o rodine – kedy liberáli dokázali naozaj ako jediní vystupovať odvážne progresívne a získať si širšie sympatie. Doteraz však v praxi nepreukázali dostatok politického realizmu a skúsenosti, a teda schopnosť pohybovať sa vo sfére mocenskej, a nie len predvolebnej mítingovej či blogerskej politiky.

Bugár kontra Procházka

Stredopravý volič žijúci na Slovensku (nemusí byť slovenskej národnosti - žijú tu aj národnostné menšiny, tiež občania tohto štátu) sa správa vo voľbách racionálne a má často viac rozumu, ako samotní stredopraví politici. No keďže nemáme priamu, ale zastupiteľskú demokraciu, voliť si musí aj z iracionálnych politikov. Často sa preto hovorí, že si volí menšie zlo. Ako menšie zlo vychádzajú v ďalších voľbách strana Sieť slovenského kresťana Radoslava Procházku a Most-Híd, strana maďarského kresťana Bélu Bugára.

Ťažko povedať, ktorý z nich je zmýšľaním konzervatívnejší, extrémnejšími vyhláseniami a schopnosťou popudiť ľudí však vyniká Procházka. No v prístupe k riešeniu ekonomických problémov či k spravovaniu vecí verejných je možno Sieť modernejšia alebo kreatívnejšia ako Most. Bugár je síce v politike staršou tvárou - čo by mohlo prekážať tým, ktorý volajú po výmene za nové kádre - no Procházka tiež nie je nováčik a hoci volá po novej krvi v politike, prešľapov už stihol narobiť dosť. Bugár reprezentuje určitú kontinuitu od Novembra po dnešok, na čom by mohol získať body - ako jediný politik, ktorý sa tak dlho udržal v parlamentnej politike, bez väčších škandálov spájajúcich sa priamo s jeho osobou.

Ambivalentný vzťah k Smeru

Tak ako Sieti, aj Mostu-Híd pozorovatelia vyčítajú nedostatočné odmietnutie prípadnej vlády so Smerom. Na Moste mnohým prekáža tiež sponzorské pozadie vzbudzujúce podozrenia z klientelizmu, ale racionálny volič aj nad týmto prižmúri oko. Vláda Mostu so Smerom by pre Slovensko nemusela byť až takou tragédiou - bola by rozhodne menšou tragédiou ako vláda jednej strany - a svoje šedé eminencie má napokon každá strana. Ak by sme v tomto ohľade boli morálni puristi, nemohli by sme voliť žiadnu.

S prižmúrením očí by teda lídrom pravice mohol byť Radoslav Procházka, ale aj Béla Bugár. Procházku by si v tejto pozícii podľa prieskumu Focusu vedelo predstaviť 28 percent opýtaných a Bugára desať. Procházka svoju schopnosť osloviť pravicových voličov preukázal už v prvom kole prezidentských volieb. Na druhej strane odhalil tiež neschopnosť byť tímovým hráčom, keď pred druhým kolom nedokázal jednoznačne podporiť najsilnejšieho Ficovho súpera Andreja Kisku, čím u časti svojich sympatizantov vyvolal značné rozčarovanie.

Nedocenil fakt, že ľudia ani nie tak chceli vidieť v Prezidentskom paláci jeho, ako tam skôr nechceli vidieť Fica. Prílišné presadzovanie samého seba vyčíta Procházkovi aj Bugár. „Lídrom pravice musí byť človek, ktorý vie zjednotiť,“ tvrdí.

Pravica bez lídra

Podľa politologičky Sone Szomolányi však slovenská politická scéna nemá lídra. „Je tu len veľa predsedov strán. Smer má vodcu, ale anglické slovo líder vyjadruje niečo iné,“ povedala v rozhovore pre SME. A čím sa podľa nej líši vodca, charizmatický, populistický politik od lídra? „Líder je politik, ktorý je schopný formulovať víziu ako spoločnosť posunúť, a má aj predstavu, ako ju realizovať. Vie pre to zmobilizovať ľudí, pričom dokáže ísť aj proti názoru väčšiny, keď je to potrebné a keď je o tom presvedčený.“ Takto sa podľa nej prejavuje len prezident Andrej Kiska. Ten, s ktorého podporou mal Procházka problém.

Procházka ani Bugár podľa spomínanej definície nie sú lídri, ich strany však môžu byť pre stredopravého voliča vo voľbách prijateľnou alternatívou. Napokon, tak veľa sa ich neponúka. A ak vládny Smer má podľa prieskumov opäť víťazstvo na dosah ruky, na pravej strane spektra to vyžaduje mobilizáciu aj za cenu kompromisov.

Otázka je, akého druhu by mali byť. Tí, čo neodpustia Procházkovi jeho egomaniactvo, faux pas s financovaním prezidentskej kampane, podporu pochodu za život, sympatie voči ochrancovi tradičnej rodiny Chromíkovi a vyhlásenia o tom, že je autenticky hnedý, budú zrejme vážne uvažovať nad tým, že dajú svoj hlas „starému“, dobre známemu a čitateľnému Bugárovi. To, čo by mohlo ich rozhodnutie zvrátiť, budú prieskumy, ktoré už teraz dávajú veľké šance Smeru, a na pravej časti spektra zasa Sieti. Stredopravý volič sa totiž väčšinou napokon prikloní k strane, ktorá má najväčší potenciál poraziť Smer, resp. získať po Smere najviac hlasov.

Maďar lídrom slovenskej pravice?

Mohlo by slovenským voličom prekážať, že je Bugár Maďar? Asi veľmi nie. Bugárova národnosť môže byť najmä pre mladého pravicového voliča menšou prekážkou ako Procházkov extrémistický konzervativizmus. Podľa Focusu si z voličov Smeru ako lídra pravice vie 11 percent z opýtaných predstaviť Bugára  a takmer rovnaký počet opýtaných, teda 12 percent, by tento status prisúdilo šéfovi SNS Andrejovi Dankovi. Čiže takmer totožný počet viac-menej národne cítiacich voličov Smeru by ako lídra pravice prijalo Bugára aj Danka.

Pochopiteľne, stále vedie enfant terrible Procházka, podľa Focusu s 28-percentnou šancou stať sa lídrom, čo pre rozhodovanie vo voľbách nie je zanedbateľný fakt, ak pravicový volič sleduje najmä cieľ poraziť Fica.

Zo súťaže o lídra pravice vypadáva konzervatívna a národne orientovaná SMK, čo však môže – najmä na juhu Slovenska – skomplikovať Mostu šance prezentovať sa ako čisto občianska strana. Na komplikovanosť situácie Mostu upozornila aj Szomolányi, ktorá pripomenula, že je tu aj SMK, vyslovene bojujúca o záchranu a miesto v parlamente. „Most bude teda vo voľbách vystavený aj súťaži o maďarské hlasy. V prípade súťaže o slovenské hlasy je to jednoznačnejšie,“ hovorí Szomolányi.

Voľba s prižmúrenými očami

Čiže slovenský stredopravý volič bude čeliť predovšetkým takejto voľbe: Buď prižmúri oko nad prípadnou promaďarskou rétorikou Bugára, určenou pre maďarského voliča na juhu Slovenska, a bude počúvať skôr Luciu Žitňanskú a Františka Šebeja, rezprezentujúcich občianske krídlo Mostu, alebo prižmúri oči nad Procházkovým populizmom zacieleným na konzervatívneho voliča či doterajšieho voliča Smeru. S pribúdajúcimi Procházkovými chybami šance Mostu rastú, no volič sa definitívne rozhodne možno dva dni pred voľbami, takže predsedovia oboch strán by si odteraz mali dávať dobrý pozor na to, čo nahlas vyslovia, aký signál k voličom vyšlú, lebo všetko môže byť použité proti nim.

Obe strany by mali aj dobré predpoklady vládnuť so Smerom a vyvažovať jeho neobmedzenú moc. Hoci to politickí puristi neradi počujú, pre imidž Slovenska navonok, aj pre kontrolu moci by bolo dobré, aby vláda nebola opäť jednofarebná. Ako pripomína Szomolányi, strana, ktorá by šla so Smerom do koalície, „by riskovala, aj by možno pošpinila svoje meno. Ale pokiaľ by ju moc neskorumpovala a usilovala by sa kontrolovať Smer, hoci z výrazne menšinového postavenia, pre krajinu by to mohlo byť na prospech.“ Jedine že by sme prijali heslo: Čím horšie, tým lepšie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?