Voľby nie sú vyjadrením sympatií

Autor: Iris Kopcsayová | 15.12.2015 o 1:46 | Karma článku: 3,88 | Prečítané:  461x

Účasťou na voľbách sa pokúšame podieľať na moci. Strana, ktorú volíme, nám v ideálnom prípade môže byť sympatická, ale môže nám byť len najmenej nesympatická zo strán, ktoré nám svojimi hodnotami a postojmi najviac konvenujú.

Voliči v našej neskúsenej demokracii si zvykli chápať voľby ako vyjadrenie sympatií svojim obľúbeným politikom. Lenže takto to bolo naposledy v roku 1990, keď odporcovia starých poriadkov a fanúšikovia ponovembrovej zmeny volili VPN.

Hodiť vo voľbách lístok do urny nie je ako vyjadriť sympatie futbalovému klubu alebo poslať hlas svojmu obľúbenému spevákovi v Zlatom slávikovi. Víťaz volieb alebo ten, kto získa dostatočný počet hlasov, dostane aj možnosť podieľať sa na moci. Inými slovami, možnosť rozhodovať o zákonoch Slovenskej republiky, ktorými sa riadi – alebo by sa mala riadiť – celá spoločnosť. Vo voľbách si volíme ľudí, ktorí budú hlasovaním v parlamente rozhodovať o tom, aký budeme mať život. To je podstata zastupiteľskej demokracie, aj keď sme si na to ešte nezvykli.

Z prieskumov zatiaľ vyplýva, že voľby vyhrá Smer, no na vládnutie bude potrebovať kolaboranta, teda stranu, s ktorou vytvorí koalíciu. Keďže sa v tejto súvislosti začínajú objavovať aj názvy stredopravých strán, ich voliči sa cítia znepokojení. Chceli by stredopravú vládu, ale s rastúcim poznaním, že pravica to zrejme znovu „nedá“, rastie aj ich nervozita. Koalícia so skompromitovaným a amorálnym Smerom je pre pravicového voliča „fuj“, niečo absolútne neprijateľné. Chcel by, aby si stredopravé strany zachovali svoju nepoškvrnenosť. Ale ktoré sú to? Sú to tie, ktoré by aj tak veľká časť volila ako „menšie zlo“ a ako nepoškvrnené ich nevníma.

Iste, stredopravá vláda by bola pre stredopravého voliča ideálom. No aby sa tento ideál mohol naplniť, museli by strany napravo od stredu byť schopné dovládnuť a ešte predtým by museli byť schopné vládu zostaviť. A predtým už len „maličkosť“ – museli by byť schopné vyhrať voľby.

Ak nie kolaborácia niektorej stredopravej strany so Smerom, ponúka sa alternatíva, ktorá už vôbec nemôže stredopravého voliča uspokojiť: Smer a SNS. Čiže Sodoma – Gomora. Úprimne povedané: Ak by tu stredopravý volič – hoci kriticky naladený - mal stranu, ktorá by mu bola zásadne sympatickejšia, ako ktorákoľvek z ponúkajúcich sa, schopných ako-tak uspieť - koalícia so Smerom by neprichádzala do úvahy. V takom prípade by totiž opozičná „strana-miláčik“ paktujúca s tými, ktorí sú teraz pri moci, okamžite stratila body aj tvár. Ale keďže k dispozícii sú len strany, ktoré stredopravý volič – ak vôbec – bude voliť iba so zaťatými zubami, je urputné bránenie sa pragmatickej koalícii so Smerom prejavom voličského romantizmu. Ešte v posledných normálnych (nie predčasných) voľbách, z ktorých vzišla vláda Ivety Radičovej, bola situácia celkom iná. Kompromisy a kompromitovanie sa so Smerom neprichádzali do úvahy, pretože každá stredopravá strana, ktorá by s takým morálnym relativizmom koketovala, by sa diskvalifikovala.

Principiálny, či detinsky idealistický, stredopravý volič je dnes odhodlaný dobrovoľne si svoj podiel na moci nechať vziať. Nechce kolaboráciu so Smerom. Pravda, ak by ju predsa len pripustil, je tu pre hodnotovo nesúrodý elektorát dnešnej opozície ešte jedno riziko. Povedané slovami Jozefa Mikloška z KDH, všetci čakajú, koho si po voľbách Smer „vyberie za nevestu“. No liberálnych voličov by nepotešilo, ak by to boli tí, ktorí jednou nohou uviazli v stredoveku a možno by umelo oplodnené ženy aj upaľovali, ak by im to v parlamente prešlo. Nezabudnime, že Smer a KDH spoločnými silami v ústave posvätili tradičnú rodinu, čiže ak treba, porozumieť si vedia.

Tvrdenie, že so Smerom sa slušne a zmysluplne vládnuť nedá, je pravdivé. Ale ak sa pýtame, čo horšie - ako koalícia Smer-Most alebo Smer-Sieť - sa nám môže stať, tak odpoveď znie: koalícia Smer a SNS. Ich reprezentanti by za nás štyri roky v Národnej rade schvaľovali zákony. A aj tí, ktorí ich nevolili, by v štáte riadenom pod taktovkou takejto vlády museli štyri roky žiť. Áno, aj to je riziko zastupiteľskej demokracie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?